Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Skill test PPL: report z preskúšania

17.7.2013 | Tomáš BABIČ

Cesta za kariérou profesionálneho pilota je zdĺhavá. Prvým krokom na nej je získanie preukazu spôsobilosti súkromného pilota. V tomto článku sa vám pokúsim priblížiť, ako vyzerá praktická časť preskúšania s povereným examinátorom..

Skúšky na získanie preukazu PPL sa skladajú z dvoch častí – písomnej a praktickej. Písomná musí byť vykonaná na leteckom úrade a žiak sa môže na ňu prihlásiť, ak dosiahol celkový nálet 45 hodín, z toho 5 hodín preletov s inštruktorom, 10 hodín samostatných preletov, vrátane letu s minimálnou dĺžkou 270 km a pristátiami na dvoch riadených letiskách (iných ako letisko vzletu). Po vyplnení prihlášky a vybratí termínu skúšky vám z leteckého úradu pošlú e-mail, v ktorom dostanete informácie o zaradení na konkrétny termín a pokyny. K samotnej skúške si skutočne netreba nič brať so sebou, všetko budete maž k dispozícii na mieste, stačí len preukaz totožnosti a potvrdenie o zaplatení poplatku (v súčasnosti 300 Sk).

Samotná písomná skúška sa skladá z deviatich častí, pričom z každej z nich treba dosiahnuť úspešnosť 75%. Celkový počet otázok je 170, časový limit je veľmi tolerantný – na celú skúšku je k dispozícii 3 h 35 minút času, bez problémov sa však dá stihnúť do jeden a pol hodiny. Ihneď po skončení vám príslušný personál skúšku ohodnotí, takže hneď viete, na čom ste. Ešte jedno malé odporúčanie, zoberte si so sebou zdravotný preukaz, preukaz žiaka leteckého personálu a preukaz rádiotelefonistu. Vyhnete sa tak neskôr zbytočnému zasielaniu fotokópii po praktickej skúške. Po úspešnom absolvovaní skúšky dostanete tlačivo, na ktorom chýba už len vypísať správu o absolvovaní skill testu. Tak poďme na to.





Hneď na začiatok by som spomenul jednu výhodu, ktorá vyplýva z toho, že v žilinskom LVVC (Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum) pracujú hneď traja examinátori poverení leteckým úradom k vykonávaniu skill testov, takže z vlastnej iniciatívy je dobré dohodnúť si s nimi termín vopred. Ako je už v Žiline zvykom (a na letisku obzvlášť), jesenné počasie lietaniu príliš nepraje. Keďže preskúšanie pozostáva z približne hodinového navigačného letu a techniky pilotáže, chce to trochu šťastia na dobré podmienky. Jednak preto, že ako žiak potrebujete 8 km dohľadnosť, no zároveň si hornatý terén v okolí Žiliny vyžaduje skutočne dobré počasie, najmä pri letoch na Oravu a okolo Tatier.

Po dohode s examinátorom som dostal trasu letu, ktorá bola nasledovná: LZZI – Kysucký Lieskovec – Nová Bystrica – Oravská Lesná – Zákamenné – Trstená – Zuberec – Kvačany – Ludrová – Turany – Vrútky – Strečno a späť na letisko LZZI. Po vypracovaní navigačnej prípravy už nezostávalo nič iné, len čakať na vhodné počasie. Jeden presedený deň na letisku a tmavá obloha zahaľujúca blízke vrchy nebola až tak veľkou daňou. Pondelok po víkende sa totiž ranná hmla v kotline rozplynula a motorové skúšky lietadiel prezrádzali, že tento krát to vyjde.





A tak sa aj stalo. Z-142 s imatrikulačnou značkou OM-UNA už bol pripravený na odbavovacej ploche, a tak nezostávalo nič iné, len dokončiť administratívu v podobe podania letového plánu a load sheetu, ktoré bez toho, aby ste vedeli ako je lietadlo natankované, popredu jednoducho nespravíte. Nádrže boli naplnené „až po špunty“, čo značilo pri obsadení dvoma osobami trochu lenivejšie stúpanie. Posledná kontrola METARu, podpísanie výpravky a môžeme k lietadlu.

Hneď po nasadnutí prichádzajú prvé slová examinátora, že ide o let PIC (Pilot In Command), takže všetky rozhodnutia sú na žiakovi - on je tam len pre kontrolu. Ďalej nasleduje bežná rutina, povinné úkony, nahodenie motora a hlásenie TWR. Slabý severný vietor predurčil vzlet z dráhy 06. Vďaka plným nádržiam bol rozjazd citeľne dlhší, lietadlo sa malo snahu odpútať až niekde pri 110 km/h. Nasleduje stúpanie po okruhu rýchlosťou 140 km/h do nadmorskej výšky 2500 feet, ktoré sa podarilo dosiahnuť v polohe po vetre. Ľavou zatáčkou nalietavam nad stred letiska, nastavujem na smerovom zotrvačníku kurz 051 na Kysucký Lieskovec, spúšťam stopky a začínam stúpať do výšky 3000 feet. Zhruba za 6 minút sa po prelietnutí Kysuckého Nového Mesta objavuje Lieskovec, a tak je čas nastaviť nový kurz 085 smer Nová Bystrica, zapísať časy a vynulovať stopky. Zároveň začínam stúpať na 3500 feet. Dohľadnosť je dobrá, takže komplikácie s pozorovaním terénu sa nekonajú. Ďalej nasleduje dedinka Oravská Lesná prelietaná v 4000 feet, ktorá je vďaka obrovskému nápisu na futbalovom štadióne snáď najľahšie rozpoznateľným miestom na svete. Ani Zákamenné nie je žiadnym problémom, jeho charakteristický rozťahaný tvar sa nedá prehliadnuť.






V priebehu letu sa examinátor občas spýta na mesto, dedinku, vrch alebo dokonca hrad, čo však neviete z hlavy, nájdete si v mape. Nasleduje nový kurz na Trstenú, pred nami sa už rozprestiera Oravská priehrada a zároveň sa blížia najvyššie miesta na trati, takže stúpam do výšky 5000 feet. Počasie je výborné, bez známok turbulencie a dohľadnosť sa stále zlepšuje. Po dosiahnutí Trstenej mením kurz na Zuberec (183) a pri pohľade na nádherné Západné Tatry pokračujem v stanovenej výške. Pred nami sa pomaly otvára údolíčko a za ním už vidno Liptovkú Maru. Kvačany sa nachádzajú hneď za kopcami, takže sťahujem prípusť a klesám na 4000 feet. V nížinatej oblasti by to šlo aj nižšie, ale za pár minút za Ludrovou už treba opäť stúpať do 4500 feet, takže by to bolo zbytočné. Nasledujúce minúty letu sú už bežnou rutinou, po prelietnutí mestečka Turany už odkladám mapu bokom. Na úrovni Vrútok, necelé tri minúty letu pred Strečnom prichádza hlásenie na Žilina veža. Vďaka slabému vetru 4 uzly zo smeru 330 nás riadiaci posiela do ľavého okruhu dráhy 06. Pokračujem okolo Žiliny smerom k letisku a následne mi examinátor hovorí, aby som zaletel nad Hričovskú priehradu a vypýtal si priestor nad letiskom. Je jasné, čo bude nasledovať – preskúšanie z techniky pilotáže.

Riadiaci priestor schvaľuje a ja pokračujem nad letisko. Následne už examinátor vydá pokyny k letu minimálnou bezpečnou rýchlosťou bez klapiek, s klapkami v polohe vzlet a v pristávacej konfigurácii. Po ich vykonaní nasledujú zatáčky s rôznymi náklonmi a zábrany pádu. Vo výške zhruba 2500 feet nalietavame nad dráhu a nasleduje vykonanie vynúteného pristátia na dráhu 06. Examinátor sťahuje prípusť a mne nezostáva nič iné, len si sledovať rozpočet. Letím rýchlosťou 140 km/h v smere dráhy 24, z výfuku sa ozýva práskanie a ľavou zatáčkou točím o 90 stupňov na pomyselný base leg. Stále mám dosť výšky, a tak miernym predĺžením zatáčam na finále o čosi neskôr. Podvedome som opäť trochu dlhší, a tak prichádza čas na sklz, ktorý trvá až do chvíle prechodového oblúka a v zápätí pristávam. Teplota hláv valcov na úrovni 70 stupňov značí dlhší proces zohrievania, a tak po povolení z veže rolujem späť po dráhe 06, pričom ešte na mieste vzletu je treba otáčkami na hodnote 1600 trochu motor zohriať. Nasledujú okruhy.




Prvý z okruhov sa vo fáze konečného priblíženia mení, riadiaci vydáva pre zmenu vetra pokyn pokračovať do polohy po vetre pravého okruhu dráhy 24. Po touch & go nasleduje klasický vzlet, ale examinátor vo fáze stúpania sťahuje opäť prípusť. V malej výške nie je čas na rozmýšľanie, letmý pohľad na rýchlosť a potlačením mierim na pole pred nami. O malú chvíľu examinátor pridáva plný a pokračujeme v okruhu. Nasleduje ďalšie letmé pristátie a vzlet a posledný rutinný okruh pred nami. Po pristátí, vyrolovaní a odstavení stroja na odbavovacej ploche zastavujem stopky a čas ukazuje presne 1 hodinu a 30 minút.

Po dokončení letu už nezostáva nič iné, len ísť za examinátorom na rozbor letu a vypísanie tlačív. Kvôli vydaniu preukazu nie je nutnosť ísť na letecký úrad osobne, stačí dokumentáciu zaslať poštou a pokiaľ chcete, hotový preukaz vám neskôr spätne zašlú na vašu adresu.
 

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...