Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Letecká zdravotná a záchranná služba Banská Bystrica

1.10.2008 | Dr. Pavol SVETOŇ

Stredisko LZZS v Banskej Bystrici bolo prvé na Slovensku, ktoré malo pravidelnú leteckú záchrannú službu ( skúšobná prevádzka od 1.júla do 30.septembra 1987 na Mi-8 a od 5.februára 1988 do 31.3.1988 na vrtuľníku Mi-2 podniku Slovair)..

Najväčší podiel na jeho založení mala MUDr. Oľga Kráľová , primárka Prijímacieho oddelenia Rooseveltovej nemocnice, Stanislav Hradský, pilot a inšpektor Štátnej leteckej inšpekcie a pilot – inštruktor Slov-Airu a neskorší prezident Asociácie Leteckých záchranných služieb, pracovník Ministerstva dopravy ČSFR Ladislav Mika. Bilancia skúšobnej prevádzky: Rok 1987 – 10 letov. Z nich v siedmych prípadoch posádky zachránili pacientom život. Rok 1988 48 letov. Medzi nimi februárový len na Donovaly, kde na nezjazdnej ceste sa poranili posádky automobilov. Mi- 2 bez problémov im skrátila cestu do nemocnice.

Vo veľmi krátkom čase sa v Banskej Bystrici podarilo v areáli nemocnice vybudovať provizórnu asfaltovú pristávaciu plochu o rozmeroch 13x13 m, ktorá bola vybudovaná ako odstavná plocha pre kamióny a prakticky nikdy nebola schválená ako heliport, ale len ako pracovná plocha pre vrtuľníky. Piloti na ňu pristávali „na vlastné nebezpečenstvo.

Od 5.februára 1988 LZS v B. Bystrici začala svoju pravidelnú činnosť. Vrtuľník Mi-2 stál na „heliporte“. Posádky začali prevážať pacientov z nemocníc a zasahovali aj v horách, pri autonehodách, lietali do vzdialenejších kútov kraja.

Posádky začali s výcvikom v zlaňovaní. Zdravotné sestry, ktoré chceli v LZS pracovať museli absolvovať lekársku prehliadku vo Vojenskej nemocnici – rovnakú ako piloti. Rovnako starostlivo boli vyberaní aj lekári. Boli medzi nimi anestéziológovia, chirurgovia, detskí lekári, ba dokonca aj gynekológ. Boli na oddeleniach a keď sa malo letieť, pribehli ku helikoptére. Zdravotníci sídlili spoločne so všetkými z pozemnej záchrannej služby v miestnosti dispečingu RZP na prízemí nemocnice.

Piloti, obsluha cisterny, leteckí mechanici, ktorí lietali na zásahy vo vrtuľníku, mali stanovište v prvom internáte. Každý mal samostatnú izbu. Piloti, ktorí dovtedy lietali postrekovať polia, dostali výcvik na nočné lety, traťové lety do Prahy a pripravovali sa na horské lietanie vo Vysokých Tatrách. Každé ráno sa piloti zúčastňovali „hlásenia u primárky“. Potom urobili skúšobný let, aby sa presvedčili či je vrtuľník schopný na letovú prevádzku a či je dobré počasie.

Spojenie bolo zabezpečené pevnými telefónmi a signalizačným zariadením nemocnice – tzv. pípačmi, ktoré síce boli menšie ako mobilné telefóny, ale vysielali len jedným smerom – od dispečingu k prijímateľovi. Vrtuľník stál na heliporte v lete i v zime.

Posádky ročne nalietali 200- 450 hodín. Medzí prvými, ktorí zo vzduchu pomáhali zachraňovať ľudské životy boli lekári – Kráľová, Faglic, Kralinský, Laho , Budaj Kapusta, zdravotné sestry- Martonová, Salayová, Cziczejová, Masnicová, Lakomčík, Kršák, Dianiška, Libič, piloti- Hradský, Šolta, Adámek, Tichý, Hudec, mechanici – Galát, Galla, Gálfy, Korček, Záluský, Matejka.

V lete roku 1991 v B. Bystrici „slúžil“ jeden týždeň nemecký vrtuľník BK 117, ktorý bol na predvádzaní a mal nahradiť Mi-2. Nemeckí piloti ocenili prevádzku LZS.

Od začiatku roku 1992 začala v B. Bystrici účinkovať firma Bel-Air Bratislava. S ňou na heliport priletel jednomotorový americký vrtuľník Bell 206L Long Ranger, ktorý bol menší, obratnejší, tichší a rýchlejší. Posádky sa nezmenili.

Keď firma Bel-Air skrachovala – 1.januára 1998 ju nahradil Záchranný systém Slovakia-Air, ktorí mal Mi-2 a neskoršie Bell 407. Tento stroj tu lietal približne dva mesiace. Lietali na nich piloti Stanislav, Zicháček, Hudec a stroje pripravovali mechanici Kerata a Mazurkovič.

O rok / v roku 1999/ sa na pol roka ujala prevádzky v B. Bystrici firma Flight Service, ktorá mala stroj Bell 206B. Mohol previezť len jedného zdravotníka a pacienta. Táto firma nebola schopná zvládnuť finančnú prevádzku, lebo nemocnica, ktorá dostávala na vrtuľník dotácie, často porušila termíny splatnosti faktúr. Vtedy tu pracovali piloti Pajdlhauser, Vrábel a Tichý.

Po odchode Flight Service bola 28.februára 2000 prevádzka LZS ukončená. Až 12.augusta 2000 bola obnovená leteckou firmou Air Transport Europe Poprad. Od vtedy sa začali dovtedy neisté pomery rýchlo meniť a zlepšovať. Do B. Bystrice priletel vrtuľník PZL Kania. Stabilizovali sa posádky. Začali tu pracovať lekári – Zajac, Faglic, Dušan Kapusta, Ján Kapusta, Džupa, Belicová, zdravotníci – Mistrík, Dianiška, Kováčik, Hudáček, Caban, Mihálik, Libič a Javorský, piloti – Cerovský, Hudec, Piter, Bučko, mechanici- Korček, Šaro, Gálfy a Kerata.

V roku 2001 NsP F.D.Roosevetla postavila nový osvetlený heliport, ktoré súčasťou boli aj apapi (navádzacie reflektory).

Začala sa používať výpočtová technika, pokračoval systematický výcvik lekárov a záchranárov. Dňa 1.marca 2005 začala v B. Bystrici lietať helikoptéra Agusta A109K2. V lete roku 2005 vedenie Rooseveltovej nemocnice oznámilo, že sa chystá predať časť svojho pozemku budúcemu prevádzkovateľovi LZZS.

V lete roku 2006 sa začalo s prípravou výstavby novej stanice a hangáru LZZS v areáli nemocnice.
ATE zakúpila pozemok a v novembri začala s výstavbou. Hangár aj so servisnou sociálnou budovou bol dokončený v máji 2007.

Dňa 1.júna 2007 sa z dočasného stanovišťa na letisku Sliač, posádka presťahovala do nového sídla.

Dňa 21.júna 2007 bola stanica LZZS v areáli nemocnice slávnostne otvorená. Na prízemí, vedľa hangáru, je kancelária vybavená počítačmi pre posádku. Je spojená s malou kuchynkou. Na poschodí sú izby a sociálne zariadenia pre posádku. Stanica poskytuje dokonalý komfort pre posádku a rovnaké zázemie pre nemocnicu.

_ _

_

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...