Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Grécke ostrovy

10.4.2015 | Michal U

Leto 2013 som celé strávil PPL výcvikom, takže nebol čas ani peniaze na nejaké váľanie sa pri mori.

Leto 2013 som celé strávil PPL výcvikom, takže nebol čas ani peniaze na nejaké váľanie sa pri mori. A vlastne ani chuť, prečo by sa niekto chcel vypekať na pláži, ak môže lietať?
Takže keď som v lete 2014 dostal ponuku pridať sa k časti rodiny na dovolenku pri mori, začal som špekulovať, ako to skombinovať. Predbežne som súhlasil a hneď mi bolo nakázané vybrať nejaký vhodný zájazd. Požiadavky: all inclusive, aspoň ****, grécke ostrovy - Kréta, Rodos alebo Cyprus, budget taký a taký.

Tak som v rýchlosti oprášil letecké fóra, z ktorých som si pamätal zopár tém o lietaní v Grécku. Cyprus som vyradil ako prvý - jednak som tam už bol, ale hlavne sa tam ťažko lieta kvôli Turkom a britským základniam. Kréta vyzerala trochu lepšie, ale tam je vraj problém s palivom a otváracími hodinami letísk. No a Rodos má aktívny aeroklub, dokonca s funkčným webom v angličtine, takže voľba bola jasná.

Po hodinách klikania, googlenia a porovnávania som našiel vhodný last minute, rodina schválila, vyklikal som rezerváciu. Dokonca som aj chytil posledné voľné izby (akurát že posledná bola bez výhľadu na more, ale veď to nevadí, v izbe sa aj tak iba spí). Rezervácia potvrdená, zaplatené, tak hor' sa vybavovať aeroklub.

Napísal som na e-mail uvedený na stránke a čakal. O dva dni prišla odpoveď v prekvapivo veľmi dobrej angličtine. Lietať sa dá, nevadí že na Piperoch nemáte skúsenosti, o aký let máte záujem? Diagoras je v lete rušné letisko, najlepšie sa lieta v pondelok, v nedeľu sa nedá lietať vôbec a ostatné dni iba ráno.

Tak som si dohodol jeden zhruba dvojhodinový let na ostrov Kos cez Nisyros a naspäť, s opciou na druhý, kratší let okolo Rodosu ak by boli vhodné podmienky. Na Kose som bol pred deviatimi rokmi na dovolenke a bol som pozrieť aj na sopečnom ostrove Nisyros, tak som si ich chcel znova pozrieť zo vzduchu.

Dohodli sme si termín, dostal som info o predpokladanej cene a telefonický kontakt. Ešte som si vypýtal POH (Pilot's Operating Handbook) v elektronickej forme. Ten síce nemali, ale dostal som presný model lietadla (PA-28-161 Warrior II) a POH som si našiel na nete.
Pred dovolenkou som ešte vytlačil aeroklubácky checklist a popozeral na youtube zopár videí: Warrior II preflight, zopár videí od aeroklubu, trošku som oprášil angličtinu.


Deň po prílete som priamo z pláže zavolal na číslo ktoré som dostal. Ozval sa mi chlapík s britským prízvukom (a už mi bolo jasné prečo bola tá angličtina tak dobrá). Potvrdili sme si pondelkový termín, dal mi cez sms inštrukcie (door 1 in the old terminal at Diagoras airport at 9.30 am). Z rodiny nechcel ísť nikto, tak nakoniec bez pasažierov. Ich chyba.

V nedeľu večer som zašiel na recepciu, či by mi mohli objednať taxík na 08:45. Recepčná povedala že môže, ale že pri objednaní si taxikári pýtajú príplatok a aj tak krížom cez cestu pred hotelom je stanovište kde určite nejaké taxíky budú. Tak som sa teda nechal odhovoriť a dúfal som, že všetko dobre dopadne.

V pondelok po raňajkách som zobral ruksak (voda, logbook, nákolenník, foťák s náhradnými baterkami) a išiel zháňať taxík. Radšej už o 08:30, keďže cesta má trvať asi pol hodinu a nemám istotu že taxík nájdem hneď. Našťastie mala recepčná pravdu a oproti hotelu na parkovisku stáli asi tri taxíky. Jeden z taxikárov sa ma hneď ujal, ale bol veľmi prekvapený, keď som mu oznámil že chcem ísť na letisko. Ale veď nemáte žiadne kufre! Vysvetlenie, že idem na vyhliadkový let, ho veľmi nenadchlo a cesta prebehla s minimálnou konverzáciou. Na letisku zinkasoval dohodnutých 27 eur a ja som zistil, že potrebujem zabiť pol hodinu času.

Čas sa mi celkom hodil - potreboval som vybrať hotovosť z bankomatu a hlavne nájsť dvere číslo 1 v starom termináli. Vyzbrojený dvoma platobnými kartami - vlastná (ktorá bola akurát pre ten deň odblokovaná, keďže vo štvrtok mi z nej niekto cez internet ukradol asi 120 eur - naozaj skvelá vec na dovolenke) a požičaná (pre istotu, ak by moja nefungovala + inštrukcie vybrať 100 eur navyše pre potreby majiteľky) - som začal hľadať ATM. Nakoniec som ho zbadal na opačnom konci terminálu a našťastie funkčný a neokupovaný. Graeme mal pravdu, v pondelok je kľud a skoro žiadne prílety a odlety. Aj tak som ale musel prekľučkovať pomedzi ďalší turnus slovenských dovolenkárov, ktorých priviezol Travel Service.
Zo svojej karty som vybral 450 eur (odhadované náklady na let do 400 eur + rezerva a spiatočný taxík), z požičanej stovku. Pričom z požičanej mi bankomat ponúkol na výber: buď môžem vybrať priamo 100 eur, kde ma moja banka istotne okradne na konverznom kurze, alebo to môžem dať prepočítať ich veľmi výhodným kurzom na doláre a naspäť a ušetrím! True story.

Nasledujúca úloha: nájsť dvere číslo 1. Obzeral som sa po nejakých indíciách, či som v starom alebo novom termináli. Žiadne. Nádejne som sa teda vybral k informačnému pultu, ale tam samozrejme nikto nebol. Zastavil som uniformovaného zriadenca a po anglicky som sa spýtal na starý terminál. Nerozumel. Ďalší zriadenec už ako-tak vedel po anglicky, ale o starom termináli nikdy nepočul. Odchytil si aj ďalšieho a pýtal sa ho niečo po grécky, ale bezúspešne. Tak som skúsil tetu v okienku handlingovej spoločnosti. Tiež nevedela kde by mohol byť starý terminál, alebo dvere číslo 1, ale pýtala sa ma prečo. Tak jej vravím, že idem na General Aviation let a dostal som také inštrukcie. Po chvíli asi pochopila, lebo sa spýtala, či mám pilotovať ja. Nadšene som prikyvoval a ona vravela, že to musím ísť ku stánku FAS (bizjety, vyhliadkové lety, pilots academy). Že oni sú jediné všeobecné letectvo na Rodose. Oponoval som, že ja som dohodnutý s aeroklubom a nie s FAS, ale slovo aeroklub jej nič nehovorilo a trvala si na svojom. Rezignovane som teda išiel k stánku FAS, že možno tam budú vedieť, ale aj ten bol prázdny. Vyskúšal som teda ešte jedného sekuriťáka odchytiť. Vedel slušne po anglicky ale tiež mu nehovoril nič ani starý terminál, ani aeroklub. Čas stretnutia sa blížil, tak som smutne vyšiel von a vytiahol telefón.


Vravím, že už som na letisku, ale neviem nájsť starý terminál a dvere číslo 1. Graeme práve zaparkoval a nech výjdem von. Pýta sa ma, či vidím autobusy a hneď dodáva, že už ma vidí, nech čakám kde som. Zvítame sa a on ukazuje odkiaľ som vyšiel - toto je budova starého terminálu, toto vedľa je budova nového terminálu. Vchádzame do starého terminálu cez dvere číslo 1. V odletovej hale sa posadíme, on skontroluje moje doklady a ukáže mi letový plán a mapy. Ja ich študujem, kým on odskočí na poschodie do priestorov aeroklubu po nejaké papiere.

GAT tu majú na prízemí odletového terminálu, takže prechádzame cez kontrolu a vybavujeme handling. Zisťujem, že dnes som čestným členom Aeroleski Rodou, takže nemusíme platiť poplatok za pasažierov a handling (protip: Gréci evidentne nepoznajú slovo aeroclub, ale väčšina asi bude tušiť čo je aeroleski). Ďalej smerujeme k miestnej verzii LPS (Letové Prevádzkové Služby, š.p.) v budove pod vežou. A tam sa ide cez odbavovaciu plochu. Žiadne vesty, žiaden odvoz handlingom, nikomu tam neprekážame. Prvá zastávka je meteo office, kde nám mladý vojak vytlačí METAR, TAF, SIGMET a podobne pre všetky letiská v okolí a zaželá pekný let.

METAR LGRP 280720Z 25012KT CAVOK 28/20 Q1011
METAR LGKO 280620Z 30006KT CAVOK 27/19 Q1012
TAF LGRP 280500Z 2806/2906 24015KT 9999 FEW025
TAF LGKO 272300Z 2800/2824 29014KT 9999 FEW020

Nakukneme do stanovišťa approach, kde Graeme všetkých pozná, spýta sa či nie sú nejaké obmedzenia po trase a či sa môžeme ísť pozrieť do veže. Ďalej nasleduje návšteva u riaditeľa, ktorý nám má schváliť letový plán. Ten je ale mimoriadne zaneprázdnený dlhým telefonátom, takže po pár minútach mu Graeme vnúti plán, on ho zbežne pozrie a ukáže palec hore. Natlačíme sa do mikrovýťahu, o dve poschodia vyššie sú točité schody a už sme vo veži. Tá je tiež miniatúrna, zmestí sa tam jeden riadiaci na stoličke a my dvaja postávajúci pri (a na) schodisku. Riadiaci má dnes kľudnú službu, takže sa dáme do reči. Chlapík je zo Solúnu, každé leto chodia z pevniny vypomáhať na ostrovy, aby miestni ustáli nápor dovolenkárov. Po asi 10 minútach rozhovoru sa lúčime a ideme von. Za ten čas akurát pristálo jediné lietadlo, inak nič. A ja blbec som úplne zabudol, že v puzdre pod pazuchou mám foťák!
Rhodes Diagoras International Airport
Nasleduje cesta asi 150 m krížom cez apron k nášmu lietadlu. PA-28-161 Warrior II, registrácia SX-AOY. Mašina určite staršia ako ja, ale dobre udržiavaná. Ja začínam s predletovou prehliadkou, Graeme zatiaľ telefonuje po AVGAS. "Kaliméra, avgas parakaló ... né, Aeroleski Rodó ..." - a tam niekde moje (neexistujúce) znalosti gréčtiny skončili a nestíham sledovať. Prehliadka dokončená (jediný problém som mal s kormidlom, keďže Warrior II má ovládané predné koleso a na zemi s tým nepohnem), Graeme tiež obchádza lietadlo a začína odkladať batožinu do odkladacieho priestoru. Kým dorazí cisterna s palivom ešte stíha umyť predné sklo. Po natankovaní kontrolujeme vzorku paliva - toto som nikdy nerobil, takže ma to zaujíma. Samozrejme je všetko v poriadku. Nasadáme, pripravím si nákolenník, vyťahujem checklist, Graeme zatiaľ inštaluje kameru. Od veže žiadam spúšťanie, povolené. Graeme mi pomáha - nastrekovač paliva som nikdy predtým nevidel. Ďalej pýtam od veže povolenie na let, ale zachaosím lebo si neviem spomenúť na volačku. Nič to, že ju mám napísanú na štítku priamo pred sebou. Povolenie dostávame a obratom pýtam aj taxi. Počas rolovania si vychutnávam riadené predné koleso, výrazne jednoduchšie ako diferenciálne brzdenie!. Graeme ma ale schladí, pýta sa či by nemohol komunikovať radšej on. Medzinárodné letisko, rušný vzdušný priestor a aeroklub má nejakú reputáciu u riadiacich atď.. Smutne súhlasím, načo mi vlastne je ICAO english level 6? Na konci rolovačky ideme robiť motorovú skúšku a ja zabúdam otočiť lietadlo proti vetru. Stáva sa. Po motorovke pýtame vstup na dráhu 25 a vzlet, ktorý hneď dostávame a ide sa na to.
AVGAS

Po vzlete zisťujem, že umytie prednému sklu veľmi nepomohlo a nevidím veľmi dobre. Bočné okienko je ale krásne priezračné. Kým sme ale nastúpali povolených 2500ft a otočili na výstupný bod SESKLI, viditeľnosť sa zlepšila a výhľad je nádherný. More, ostrovčeky, jachty, lode, v diaľke na severe Turecko, jednoducho nádhera. Nad ostrovčekom Sesklio točím doľava na Tilos, Graeme zatiaľ prechádza z Diagoras tower na radar a ja zisťujem že rádio v tejto mašine je divné. Buď môžeme počúvať a hovoriť na naladenej frekvencii, alebo môžeme počúvať naladenú frekvenciu a hovoriť cez intercom. V intercom režime vysielací kľúč nič nerobí, vo vysielacom režime zas spolucestujúceho nepočuť (ak práve nevysiela). Keďže o rádio sa stará Graeme, nakoniec asi bude lepšie že nekomunikujem ja ale on. Blížime sa k Tilosu a riadiaci nás žiada držať sa severného okraja ostrova a prejsť na Kos approach. Ja teda mením kurz na severozápad smerom na Nisyros a Graeme komunikuje. Nisyros je sopečný ostrov s aktívnou sopkou (naposledy vybuchla v roku 1888) a pri prielete je aj v lietadle cítiť síru. Nad ostrovom nás riadiaca žiada o jednu 360ku kvôli premávke a ja jej veľmi rád vyhovujem. Výhľad je krásny a zrejme by som mal nutkanie si 360ku vyžiadať aj sám. Potom už dostávame povolenie na priblíženie k letisku Ippokratis (pomenované podľa rodáka z Kosu Hippokrata). Vypočujeme si ATIS, preladíme na vežu a dostávame povolenie na pristátie na dráhe 32. Pristátie je jedno z mojich vydarenejších a dostávame pokyny na rolovanie a stojánku číslo 3. Dokonca prišlo aj follow me auto a ja ho nasledujem na stojánku. Očakávaný GA apron sa nekoná, ale stojánka 3 je na hlavnej odbavovacej ploche a teda parkujem kúsok od B737 spoločnosti Transaero na čísle 2.
Kos international airport Ippokratis, stand 3

Ja vybaľujem ruksak a Graeme telefonuje na dohodnutý handling. Po chvíli prichádza auto z handlingu, že máme nasadať. Graeme sa pýta, či to je nutné - terminál je hneď pred nami vo vzdialenosti asi 50m a to prejdeme radi pešo. Nie, nedá sa, musíte sa odviezť. Tak teda kapitulujeme, vezieme sa pár sekúnd a vchádzame do terminálu. Tam nastáva zmätok ohľadne handlingu. V letných mesiacoch platia na Kose prísne obmedzenia a aj podľa NOTAMu je nutné zabezpečiť si minimálne 24h vopred handling a parkovanie, inak nedovolia pristáť. Graeme všetko vybavil, e-mailom handlingovú firmu, telefonicky potvrdil a zavolal aj na letisko. Napriek tomu po nás dohodnutá firma neprišla a handling zabezpečilo priamo letisko. Po asi 15 minútach telefonátov nás pustia s tým, že handling sa dorieši pri návrate. A nesmieme tu parkovať dlhšie než 2 hodiny. Žiaden problém, ideme len na obed a naspäť, to by sme mali stíhať za hodinu.
Kos international airport Ippokratis, arrivals terminal

Tým že je pondelok a letov je minimálne je terminál letiska prázdny. Vychádzame von k taxíkom a tam nie sú žiadne. Akurát zopár oneskorencov z ranného letu - skupinka potetovaných a opiercingovaných mladých žien. Našťastie o pár minút sa všetky natlačia do jedného taxíka a druhý v zápatí prichádza po nás. Po krátkej ceste (15 eur) vystupujeme v centre Kardameny a smerujeme k prístavu. Pred rokmi som odtiaľ šiel loďou na Nisyros, takže sa celkom dobre orientujem. Graeme tu pozná dobrú reštauráciu, kde sa môžeme najesť. Usadíme sa, čašník prinesie jedálne lístky a objednávame pitie. Zrazu prichádza majiteľ reštaurácie, privíta nás a dá sa do reči - s Graemom sa poznajú. Objednávame si jedlo, každý nejakú variantu gréckeho šalátu a pozorujeme prístav. Akurát tu zakotvil armádny čln a z neho vyskakujú branci na obednú prestávku. Grécko má stále povinnú základnú vojenskú službu. To asi kvôli blízkemu spojencovi z NATO - Turecku. Po krátkom čakaní prinesú jedlo a je fantastické. Na konci Graeme pýta účet a vraví mi, že obed platí on a protesty sa nepríjmajú. Ďalším taxíkom naspäť na letisko (znova 15 eur, aspoň sú konzistentní).
Kardamena harbor restaurant

Na letisku sa veľmi nezdržiavame, prejdeme cez kontrolu a vchádzame do kancelárie handlingu. Tam nasleduje ďalšie kolo vyjednávania, po chvíli prichádza zástupca handlingovej spoločnosti a sťažuje sa. Nikto z letiska im netelefonoval že sme už pristáli, hoci to je ich povinnosť. Zamestnankyňa letiska krčí plecami a tvári sa, že to nie je ich problém. Nakoniec nás pustia bez platenia, keďže handlingová firma nič nerobila a letisko si z nejakých dôvodov nemôže pýtať poplatok. Ja sa samozrejme nesťažujem.
Kos international airport Ippokratis, tower

Opäť rýchla predletová kontrola, nasadáme, spúšťanie, rolovanie, povolený backtrack a vzlet z dráhy 32. Potom ľavou zatáčkou o 180 stupňov a smer Nisyros. Tentokrát sa máme držať severovýchodného okraja. Odtiaľ Tilos, taktiež severný okraj a smer Sesklio. Niekde tu nám riadiaci dáva konkrétny kurz, takže letím podľa neho. Graeme sa snaží zorientovať a vraví, že podľa neho nás riadiaci posiela do tureckého vzdušného priestoru. A v tom momente mi napadlo, že som znova zabudol zapnúť GPS tracking na telefóne. Prečo?! Pravdu sa takto nikdy nedozvieme. K ostrovu Sesklio sa nakoniec ani neblížime a Diagoras Tower nás posiela do polohy po vetre pravého okruhu dráhy 25. Po zaradení sa a ohlásení sa nás pýta, či sme schopní urýchliť. Budú mať pristátie. Graeme potvrdzuje a ja pridávam výkon. Spájam tretiu a štvrtú okruhovú zatáčku do jedného širokého oblúka a pristávam. Graeme ma chváli, ale mne sa zdalo pristátie na Kose lepšie. Rolujeme na odbavovaciu plochu všeobecného letectva, lúčime sa s vežou a vypíname.


Po vystúpení robíme ešte rýchlu poletovú prehliadku, či nie je niečo uvoľnené alebo poškodené. Graeme potom vybaľuje kliny a laná, ponúkam svoju pomoc. Nakoniec som dostal za úlohu uviazať lietadlo, čo som taktiež nikdy nerobil. Podarilo sa, hoci som zle odhadol dĺžku a laná sa mi zdajú až príliš voľné. Graeme zatiaľ podložil kolesá klinmi a kontroluje uviazanie. Chváli ma, že som to spravil správne a nechal dostatočnú voľnosť lanám, že to nováčikovia často uťahujú príliš. Tvárim sa, že som to tak celé samozrejme plánoval (a ukladám do pamäti). Znova nasleduje cesta krížom cez apron k terminálu, ale teraz nás na nej zastaví zamestnankyňa letiska v reflexnej veste. Po krátkom rozhovore zisťujeme, že sa jedná o nedorozumenie a nie je to ramp check, ale nás považovala za technikov. Ideme teda ďalej, pričom sa musíme prekľučkovať pomedzi hordu ruských turistov, ktorých práve vypustili z terminálu do pristaveného lietadla. Nikomu to ako tradične nevadí.
Rhodes Diagoras international airport, apron

Nakoniec sa zastavíme v letištnom café vybaviť papierovačky. Ponúknem sa, že kúpim pitie a Graeme súhlasí, ale vybaví aeroklubácku zľavu - 50%. Zrátame časy, zapíšeme do logbookov, vypočítame cenu. Som veľmi príjemne prekvapený, 1:55 letu, žiadne handlingové ani pasažierske poplatky, spolu necelých 370 eur. Lúčime sa a ja smerujem k taxíkom. Tento taxikár bol zhovorčivejší. Tiež ho prekvapila absencia kufrov, ale má známeho pilota koncept vyhliadkového letu pozná. Pýta sa odkiaľ som, vravím Slovakia. Slovakia? From Bratislava? Nakoniec vysvitne, že je celkom scestovaný. Bol v Prahe aj vo Viedni, akurát na Slovensku nie. Vysadí ma pred hotelom a platím 25 eur. Lacnejšie, ako cesta tam.


Celkovo vzaté, bol to veľmi úspešná dovolenka. K vyhliadkovému letu okolo ostrova som sa nakoniec nedostal, bez pasažierov by to nebolo úplne ono, snáď nabudúce. Zistil som ale, že lietanie v Grécku je strašne prebyrokratizované. Povinné VFR letové plány, na každom letisku general declaration v štyroch kópiách, problémy s palivom. Diagoras je v širokom okolí asi jediné letisko, kde sa dá zohnať AVGAS, všade inde majú iba Jet A1. Graeme spomínal príhodu, keď nejaký pilot priletel na Kos, kde ale krátko predtým zrušili predaj AVGASu. Nemohol natankovať, bez paliva nemohol odletieť. Byrokrati odmietli dovoliť aby šiel s kanistrami na benzínku po MOGAS (bezpečnostné riziko!) a nechceli dovoliť ani prečerpanie AVGASu z iného lietadla. Nakoniec po niekoľkých dňoch vyjednávania privolili, takže mohlo priletieť lietadlo z Rodosu a prečerpať dosť paliva na spiatočnú cestu.Na druhú stranu, v lete je takmer permanentný CAVOK a prostredie je nádherné. A dá sa krásne vylepšiť nudná dovolenka na pláži.
 

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...