Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Pohodová nedeľa: Vírnik a prekvapenie

4.9.2013 | Majo Oravec

Deň strávený na letisku a k tomu ešte niečo nečakané. Čo viac si priať?

Je pekné nedeľné ráno a my už vieme, ako strávime práve začínajúci deň. Nedočkavo čakáme na dovarenie obeda, ktorý je dnes našťastie akosi skôr. Už o jedenástej dobre najedení vyrážame – smer letisko. Prenájom lietadla je „zabukovaný“ od stredy, takže nám už iba ostáva vyzdvihnúť po ceste partiu kamošov. Tí sa tešia spolu s nami a cesta príjemne ubieha.

Po príchode na letisko zisťujem, že naše lietadlo je ešte vo vzduchu, a tak kamošov usádzam do baru a idem na briefing. Ešte raz pozerám počasie, metary a kontrolujem priestory. Nejdeme síce na žiadny veľký trip, ale všetko musí byť tip-top, ako sa patrí. Máme naplánovanú vyhliadku ponad dedinu, kde sa pred päťdesiatimi rokmi zrodilo Radošinské naivné divadlo. Áno, nad Radošinu.

WC: Hlavný bod check listu

Pár minút po ukončení briefingu vidím rolovať naše lietadlo. Zalarmujem partiu sediacu pri káve a pomaly sa presúvame k hangáru. Prvá vec v mojom osobnom check liste je WC. Túto dôležitú vec kážem aj svojím pasažierom. Najskôr sa divia, ale nakoniec poslúchnu. Na margo im rozprávam príbeh o prekrížených nohách a zaťatých zuboch od Brna po Prahu.

Nasadáme do pohodlnej DA-40. Podaktorí sa pozastavujú nad dieselovým motorom. Myslia si, že ich vodím za nos. Celé sa to mení po spustení motora, kedy všetci uznanlivo pritakajú – áno, je to „traktor“. Počas rolovania na vyčkávacie miesto vysvetľujem jednotlivé prístroje a systémy. Na vyčkávacom mieste ešte motorová skúška a povinné úkony, nasleduje pár informácii do éteru a hor sa na dráhu 22 trenčianskeho letiska.

Kulháň a Duchonka

Akcelerujeme síce o čosi pomalšie, keďže je teplo, ale motor poslúcha na slovo. O pár okamžikov sme vo vzduchu. Ľavou zatáčkou si to mierime do priesmyku smer jastrabie. Tam sa odhlasujeme z frekvencie domovského letiska a prechádzame na Bratislava info. Až teraz si uvedomujem, že po mojich povinných hláseniach ostalo v lietadle akosi ticho.

Pýtam sa na dôvod. Ten mi o malú chvíľku vyčaruje úsmev na tvári. Zabudol som im zdôrazniť, že všetci na okolo počujú iba mňa a aj to iba vtedy, ak chcem. Dostúpavame do 3000 stôp a kúsok od nás sa vynára Kulháň.

Je kúsok od vodnej nádrže Nemečky, ktoré sú zdrojom pitnej vody pre Topoľčany. Mimochodom, na Kulháni robia toho najlepšieho pstruha na okolí. Pod nami je Duchonka – kedysi pyšné rekreačné stredisko, dnes tichá chatová oblasť.

Vodné lyžovanie i cesta späť

Pred nami sa týči Topoľčiansky hrad a ja už kdesi pred nami cítim Radošinu. Nad ňu prilietame od severu po hrebeni považského Inovca. Rýchle klesanie, zopár fotiek, pár okruhov ponad kuríny a hor sa smer Piešťany. Tie sú cez víkend bez prevádzky, a preto ostávame na spojení s informačníkom v Blave.

Letíme ponad Ratnovskou zátoku, kde je čulý ruch. O ten sa stará vodný lyžiarsky vlek. Prelietame piešťanské letisko s vyhliadkou na vojenské historické múzeum, kde okukávame Mig-21, 23, 29 a iné skvosty bývalého československého vojenského letectva.

Míňame zelenú vodu pri Novom meste nad Váhom, kde konštatujeme, že je ozaj zelená. Pri Beckove sa lúčim s informačníkom a prechádzam opäť na trenčiansku frekvenciu. Nefúka žiaden vietor, letisko je aktuálne bez prevádzky, a tak na pristátie volím dráhu 04. Pred hangárom ešte povinné fotenie – a hor sa opäť na kofolu. Let netrval ani hodinu, za to zážitky pretrvajú snáď navždy.

UFO, ktorým bol vírnik

Sedíme na terase, rozoberáme uplynulý let a sledujeme sporadickú prevádzku. Zo stereotypu nás vytrháva netradičný zjav. Je to pekné oranžové, letí to, nie je to však ani lietadlo, ani vrtuľník. Ešte nikdy som to nevidel naživo, iba v časopisoch. Pilot s tým robí neuveriteľné kúsky. Až doteraz som nevedel, čo všetko taký vírnik dokáže.

Po pristáti beriem foťák a idem na výzvedy. Nechcem byť otravný, a tak iba postávam obďaleč a fotím. Stále nechcem byť otravný, ale nedá mi to. Idem za pilotom a začínam s výsluchom. Dozvedám sa, ako funguje vírnik, ako sa s ním lieta a aj dôvod ich návštevy v Trenčíne. Ten je jednoduchý – predvádzacia akcia.

Ponuka, ktorá sa neodmieta

Pomaly získavam všetky potrebné informácie a chystám sa na odchod. Robím posledné fotky kokpitu a teším sa z príjemného stretnutia. Tu príde z úst pilota nečakaná, za to však vysnená otázka. Nechceš sa preletieť? Neviem, či som skôr odpovedal alebo sedel v oranžovom lietadielku.

Sranda bola, že som sedel vľavo, keďže vírnik je vlastne vrtuľník a pilotuje sa sprava. Nahodenie motora, tentoraz Rotax-u a už aj rolujeme ku dráhe. Po tráve nás tlačí tlačná vrtuľa, rotor je zatiaľ zaaretovaný v polohe, aby sa pri taxovaní nepoškodil.

Zastavujeme na prahu trávnatej dráhy 21. Tu pilot zapína spojku, ktorá roztáča obrovský ventilátor nad našimi hlavami. Keď má rotor dostatočnú rýchlosť, odbrzďujeme podvozok. Skutočne, po pár metroch sme vo vzduchu. Pilot mi s chuťou predvádza, čo všetko táto oranžová vec dokáže.

Rýchlokurz aj psie kúsky

Vidí na mne, že ma to zaujíma a že sa mi to celé páči, a tak mi predáva riadenie. Skúšam visenie, otočku o 180 stupňov a iné disciplíny, ktoré klasické lietadlo nezvláda. Snažím sa kopírovať väčšinu prvkov, ktoré mi boli pred chvíľou predvedené.

Mám však pocit, že vďaka mne sa z jeho ladného lietania sa stalo „iba“ lietanie. O to horšie, že nie iba lietanie, ale let pripomínajúci milé zvieratká z videa na YouTube o Amarule. Určite si tento let vychutnám viac, keď bude pilotovať on. Preto predávam riadenie späť skúsenému pilotovi. Pod nami je slušný počet divákov a my sme neustále v inej polohe a jeden režim strieda druhý.

Čas letí ako voda a my ideme na pristátie. Elegantnou špirálou klesáme a následne pristávame do trávy. Je to presne v bode, kde sme sa dohodli. Dobeh je max 15 metrov. Som unesený a ešte dlho po lete máme debriefing. Opäť vďačne počúvam.

Tentoraz som už múdrejší aj o praktické vedomosti, čo mi umožňuje pýtať sa okrem iného aj na detaily techniky pilotáže. Tá je o niečo zložitejšia ako pri lietadle avšak ľahko zvládnuteľná.  Lúčim sa a odchádzam za partiou. Som unesený a idem – asi ako po prvom rande.

Vrchol dňa

Teraz čaká výsluch na mňa. Ochotne vysvetľujem všetko nové, čo som sa pre chvíľou dozvedel. Pomaly sa začínam cítiť akoby som mal na vírnikoch nalietaných 5000 hodín. Z toho ma vytrhne škvŕkanie v bruchu. Balíme kufre, sadáme do auta a nejdeme nikam inam ako predsa na Kulháň. Tam sa stretávame celá partia z letiska a pri dobrom pstruhovi je debriefing číslo tri. Ale to je už úplne iný príbeh.

Súvisiace články

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...