Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Ako je to s našimi stíhačkami?

25.6.2012 | Admin ProfiPilot.sk

Realita vs. klebety.


Slovenská Republika a tým pádom aj jej letectvo je už 8 rokov členom NATO. Z tohto členstva vyplývajú Slovenským vzdušným silám určité povinnosti - čo do kvality leteckého personálu a samozrejme aj techniky. Väčšina laickej verejnosti má ale na naše armádne letectvo skeptický pohľad.

Aká je realita?

Pre pochopenie celkovej situácie sa pozrieme 20 rokov dozadu. Stíhačky MiG-29 boli dodané ako nové z Ruska do Československa v roku 1989 v počte 20 kusov. Pri vzniku SR sa ako jediná vojenská technika delili v pomere 1:1 (všetko ostatné sa delilo pomerom 2:1 v prospech ČR, doplnené: stroje Mig-23 putovali všetky na českú stranu). 

Slovensku teda pripadlo 10 kusov MiG-29 (9 bojových vo verzii A, 1 cvičný vo verzii UB). Na našu stranu putoval aj trenažér a kompletná meracia technika a diagnostika.

Ďaľších 14 kusov sa dodalo z deblokácie ruského dlhu: 3xMiG29.jpg

12/1993-01/1994 - 5x MiG-29A, 1x MiG-29UB

12/1995-01/1996 - 7x MiG-29A, 1x MiG-29UB

Celkový počet lietadiel MiG-29 bol teda 24 - z toho 21 v jednomiestej verzii A a 3 v dvojmiestnej verzii UB. Popri type MiG-29 boli prevádzkované aj stíhacie MiG-21, útočné Su-22 a Su-25 a cvičné L-29 a L-39. Mimo L-39 Albatros a MiG-29 Fulcrum boli všetky ostatné z uvedených typov do roku 2003 vyradené.

Od vzniku SR tak bol hlavným typom stíhacieho lietadla MiG-29, čo koniec koncov platí doteraz.

90. roky – náročné obdobie

29UB.jpgPrevádzka letectva v samostatnej republike od roku 1993 postupne ustávala. Každým rokom sa znižovali nálety jednotlivých pilotov. Bolo to spôsobené hlavne nedostatkom financií pridelovaných na prevádzku celého letectva. Kritickou situáciou sa vyznačovali hlavne roky 1998-1999, kedy neboli peniaze takmer na nič. Iba s obtiažami sa darilo zabezpečovať akú-takú rozlietanosť pilotov pohotovosného systému. 

Z tohto obdobia pochádza aj názor o troch bojaschopných stíhačkách. Žiaľ, reálne to aj tak bolo. Stíhačiek sme síce stále mali 24, ale lietať mohli iba 3! Je to nejako tak ako keď sa skončí STK na aute – pokiaľ nemáte novú, nemôžete s autom jazdiť. A môžete mať aj Porsche 911 v perfektnom stave – ak nemáte (a nezaplatíte) STK – nemôžete jazdiť.

Tak isto je to aj s lietadlami – nalietate určitý počet hodín a lietadlo musí ísť na celkovú revíziu, alebo generálnu opravu (to zabezpečovali Letecké Opravovne Trenčín). Pokiaľ ale nemáte na revíziu peniaze, lietadlo Vám stojí  v hangári a Vy s ním nemôžete do vzduchu, pretože bezpečnosť je v letectve vždy na prvom mieste.

Takže nebolo to preto, že by sme lietadlá nemali, alebo by sme mali nejaké polorozpadnuté stroje – jednoducho štát nezabezpečil finančné prostriedky na prevádzku týchto lietadiel.  Postupom času sa situácia zmenila k lepšiemu a od februára 2008 je v prevádzke letka modernizovaných lietadiel MiG-29AS/UBS.

A pokiaľ dnes  narazíte na informáciu, že niektoré z týchto modernizovaných lietadiel nemôže lietať, tak je to iba preto, že potrebuje kontrolu, alebo revíziu po určitom počte nalietaných hodín, ale znova sa na slovenské nebo vráti.

Samozrejme, aby boli lietadlá MiG-29 schopné plniť všetky požadované úlohy, museli byť priebežne modernizované.

Koncom 90-tych rokov bolo upravené prístrojové vybavenie a odpovedač v zmysle noriem ICAO, aby mohli byť lietadlá schopné bezproblémových letov do zahraničia.

Modernázia v novom miléniu

V rokoch 2005 - 2008 bola zrealizovaná modernizácia v celkovej výške 2.2 miliardy slovenských korún.  Jej predmetom bolo výrazné zlepšenie schopností MiGu-29 výmenou pôvodných identifikačných, komunikačných a navigačných systémov za moderné a plne kompatibilné s normami NATO. Taktiež sa prešlo na bezgenerálkovú prevádzku, ktorá výrazne prispieva k zvýšeniu prevádzkyschopnosti modernizovaných lietadiel. Modernizované boli aj ovládacie prvky a indikátory v kabíne pilota. Letové prístroje v metrickej sústave (km/h, m)  vystriedali anglosaské miery, ktoré sa štandardne používajú v letectvách NATO (feets, knots).

Výsledkom je, že stíhacie lietadlá MiG-29 sú plne schopné fungovať v prevádzke a komunikácii so západnými lietadlami podľa štandardov NATO a tiež bezproblémovo plniť úlohy systému NATINADS, čo je práve ochrana vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie. Touto modernizáciou by mohli byť uvedené lietadlá prevádkovanédo roku 2020, pričom označenie modernizovaných strojov sa zmenilo na MiG-29AS, resp. MiG-29UBS.

Z celkového počtu 24 prevádzkovaných Migov sa 12 (10+2) modernizovalo na verziu AS/UBS, jeden zhorel po poruche motora na leteckej základni Sliač (č.2022) a dva boli zničené pri zrážke vo vzduchu (č.6829 a č.6930).

8+1 pôvodných zostalo uložených a do budúcnosti sa už s nimi nepočíta.

Takže súčastný stav nášho stíhacieho letectva je taký, že máme 12 plnohodnotných stíhacích strojov, ktoré síce už nie sú na špičke technologickej úrovne, ale vedia zabezpečiť všetky úlohy ochrany vzdušného priestoru SR, resp. NATO, výcviku bojových pilotov, a v neposlednom rade zviditeľniť Slovenskú Republiku účasťou na rôznych cvičeniach a akciách v zahraničí.

Škoda ale je, že väčšina laikov si stále myslí, že máme 3 lietadlá a tým pádom sa ani nezaujímajú o dianie v letectve, a nieto ešte aby boli právom hrdí, že máme vlastné letectvo a prvotriednych pilotov.

Načo sú nám MiGy?

Niekedy v roku 1999 vznikla koncepcia SALMA – skrátene to znamenalo snahu o vyradenie všetkých dovtedy používaných prúdových typov (vrátane MiG-29) a nahradenie jedným typom podzvukového lietadla (v počte od 48 po 72 ks). Pravdepodobný vítaz by bol asi z dvojice Bae Hawk, alebo L-159 Alca. Tender na výber bol už vypísaný, no nakoniec bol zrušený z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. 

Toto bola jedna z prvých vážne myslených reforiem, ktoré počítali s vyradením typu MiG-29, avšak bez jeho adekvátnej náhrady. Odvtedy bolo viackrát navrhované z postov ministerstva obrany a financií vyradenie lietadiel MiG-29 a zabezpečenie vzdušnej ochrany priestoru SR iným spôsobom, nikdy však k reálnemu vyradeniu nedošlo(vzhľadom na to, že žiadny model nepočítal s náhradou moderným nadzvukovým strojom – sa dá povedať, že naštastie).

Naposledy to napadlo predposledného ministra obrany z Kauflandu. Plán bol taký, že vyradíme

MiGy-29 a zostanú nám iba lietadlá L-39C a L-39ZA Albatros – čiže riešenie ešte horšie ako pôvodná koncepcia SALMA – pretože by nám zostali iba cvičné lietadlá, ktoré majú veľmi obmedzené bojové možnosti. Prečo?

Napríklad: Zoberme si štandardné dopravné lietadlo, povedzme Boeing 737-800. Toto lietadlo (ako aj iné dopravné)lieta vo výške 10.000  – 12.000m, rýchlosťou cca 900 km/h. Naproti tomu lietadlá typu Albatros, Alca, alebo Hawk dosahujú max. rýchlosť v rozmedzí od 750km/h (L-39 Albatros) do 1020km/h (Bae Hawk), pričom ich maximálny dostup je len málo nad úrovňou vyšších letových hladín dopravných strojov, pričom ale napr. na výkonné biz-jety ako je povedzme Falcon 7X s dostupom 15.500m nestačia vôbec. 

 AIR POLICING  L-39 Albatros  L-159 Alca  Bae Hawk 128  MiG-29A  Boeing 738  Falcon 7X
 max. rýchlosť  750 km/h  940 km/h  1020 km/h  2445 km/h  950 km/h  950 km/h
 dostup  11.500m  13.200m  13.500m  18.000m  12.500m  15.500m
 stúpavosť  22 m/s  62 m/s  47 m/s  330 m/s  x  x
 radar  x  áno  áno  áno  x  x


Z uvedených údajov vyplýva, že ak by sme sa ako letectvo zbavili typu MiG-29 nie sme schopní zabezpečiť ochranu vzušného priestoru SR. A pod pojmom ochrana vzdušného priestoru sa rozumie poskytnutie pomoci lietadlu, ktoré sa ocitlo v núdzi, lietadlu, ktoré nie je z nejakých dôvodov schopné dodržiavať stanovenú letovú trasu, lietadlu, ktoré nekomunikuje s riadiacim letovej prevádzky a tým pádom nie je jasné čo má v pláne a pod. 

Denne preletí vzdušným priestorom SR niekoľko sto lietadiel a preto je potrebné mať k dispozícii „niečo“, čo sa k lietadlu v problémoch dostane rýchlo a bez problémov, nech je jeho poloha kdekoľvek nad SR. Túto požiadavku spĺňa iba moderne vybavené nadzvukové lietadlo, čo je v našom prípade len MiG-29. L-39 sa na uvedenú úlohu nehodí vôbec– ak náhodou aj stretne dopravné lietadlo, to mu jednoducho uletí.

Nemá možnosť niesť protilietadlové riadené strely, nemá radar na zachytenie„cieľa“. L-159 a Bae Hawk sa už dokážu rýchlosťou vyrovnať dopravnému lietadlu, ale trasa z letiska k lietadlu vo výške 10.000m by im trvala dlho.

eskort1.jpgA ak by sa sledované lietadlo od nich vzdaľovalo, nie sú schopné ho v rozumnom čase doletieť. Druhá vec je, že by sme ich museli kúpiť, a na to aktuálne nie sú finačné prostriedky.  Je síce rozumným argumentom, že majú nižšie prevádzkové náklady ako MiG-29, alebo iné nadzvukové lietadlo, ale aj rapídne nižšie výkony, ktoré nepostačujú na to aby si Slovensko dokázalo samo zabezpečiť vzdušný priestor a plniť úlohy v NATO, kde jednoducho sme ako člen a máme určité povinnosti či sa to niekomu páči, alebo nie.

Bezpečnosť niečo stojí

Tak ako treba platiť policajtom za služobné autá, tak treba zabezpečiť financie na prevádzku nadzvukového letectva. A ten kto už vôbec nemá predstavu o tom ako funguje ochrana vzdušného priestoru argumentuje tvrdením, že máme protilietadlový komplet S-300PMU a ten sa už o vzdušný priestor postará. Áno, máme protilietadlové rakety so systémom S-300. A sú jedny z najlepších.

Ich vlastnosti umožňujú zostreliť ľubovoľný cieľ - kdekoľvek nad Slovenskom a dokonca aj mimo neho (záleží od umiestnenia - raketa má dosah 75 km a dostup 27 km). A áno, čítate správne - zostreliť. Nič iné totiž raketa nevie - jednoducho za niekoľko sekúnd priletí k cieľu, 300 metrov pred priamym zásahom exploduje bojová hlavica a z dopravného lietadla zostane milión kúskov o veľkosti puzzle. 

Dôsledky toho, že tam bolo 180 ľudí si neviem dosť dobre predstaviť. Protilietadlová raketa sa nevie pozrieť do kokpitu lietadla, či je všetko v poriadku, nevie posúdiť či ide o stratu komunikácie, resp. výpadok prístrojov a prípadne pomôcť lietadlu v núdzi. Jednoducho ho zostrelí a hotovo. Nič viac, nič menej. A to je tiež dôvod nadzvukového letectva - dostať sa rýchlo k lietadlu, s ktorým nie je všetko v poriadku, zhodnotiť situáciu a pomôcť.

Samozrejme, existuje aj možnosť zostrelu, kvôli tomu sú MiGy vyzbrojené raketami R-60 / R-73. Jedná sa ale o poslednú možnosť  nasadenú v nevyhnutnom prípade, ale pri rakete odpaľovanej zo zeme je to možnosť jediná. Máme 2 jadrové elektrárne, niekoľko veľkých priehrad, väčšie mestá s hustou populáciou, sme členom EU a NATO.

2x29.jpgNie je dôvod na to, aby sme si mysleli, že nám sa nemôže nič stať aj keď je to málo pravdepodobné. Blbý nápad naraziť niekde lietadlom môže dostaľ ktokoľvek a kedykoľvek, pričom ak plánuje dopredu, slabá ochrana vzdušného priestoru je automaticky vyššie riziko. Bolo by smutné ak by sme to riešili až potom. Každopádne snáď nikdy nebudeme riešiť nič takéto, ale iba „upratovať“ záblúdené lietadlá.  A aj na to tie MiGy-29 potrebujeme...

Existujú aj presné postupy ako majú hotovostní stíhači reagovať v prípade ostrého vzletu, ale o tom niekedy nabudúce. ProfiPilot pripravuje pre vás už teraz nový obsah!

Autor: Vladimír Vido 

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...