Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

Otázniky a pochybnosti okolo pádu TU-154 zostávajú

5.6.2010 | Admin ProfiPilot.sk

Poľsko zverejnilo obsah čiernych skriniek poľského špeciálu, ktorý v apríli havaroval s prezidentom na palube..

VARŠAVA. Piloti poľského vládneho lietadla, ktoré sa v apríli zrútilo pri ruskom Smolensku s prezidentom Lechom Kaczynským na palube, nereagovali na varovanie palubných prístrojov, aby nabrali výšku. Podľa údajov z čiernych skriniek automatické varovanie počas posledných 20 sekúnd letu niekoľkokrát vyzvalo pilotov, aby lietadlo zdvihli. Tupolev Tu-154 pristával v hustej hmle.

Posledné slová nepatrili bohu. Posádka lietadla poľského prezidenta sa so svetom lúčila nadávkou. Prepis záznamu z čiernych skriniek priblížil posledné minúty tragického letu, pri ktorom zahynul Lech Kaczyński. Kópie záznamov odovzdali ruské orgány poľskej vláde, ktorá ich následne zverejnila na internete.

"Hore, hore, blíži sa zem," hlásil zo dvadsaťkrát za poslednú minútu pilotom výstražný systém. Piloti však hlásenie nijako nekomentujú. Jeden z nich zakričí "kurva mater", keď lietadlo narazí do stromu. Veža vtedy vyzve lietadlo, aby si okruh nad letiskom zopakovalo. Záznam sa končí dlhým výkrikom "kurvaaaa" od ďalšej osoby v kabíne. Prečo sa piloti rozhodli lietadlo zdvíhať až v čase, keď už bolo príliš neskoro, nie je jasné.

V troskách vládneho tupoleva po havárii 10. apríla zahynulo okrem prezidenta ďalších 94 ľudí - poľských politických a armádnych špičiek i príbuzných ľudí, ktorých Sovieti počas druhej svetovej vojny popravili. Poľská delegácia smerovala práve do Katyne, aby si na 70. výročie uctila pamiatku obetí.

Atmosféra v kabíne lietadla spočiatku nijako nenaznačovala nadchádzajúcu tragédiu. Piloti sa rozprávajú o malichernostiach, vtipkujú s vežou a dokonca si uťahujú z bieloruského jazyka. Veci sa začali komplikovať približne štvrť hodiny pred pádom.

Piloti komunikujú s druhým lietadlom, ktoré viezlo poľských novinárov i s letovými dispečermi a dozvedajú sa, že na smolenskom letisku je hustá hmla. Viditeľnosť v tom čase bola len 400 metrov. Zhodnú sa, že sa raz pokúsia o pristátie a potom to vzdajú. Kapitán lietadla hovorí, že náhradné letiská sú v Minsku a Vitebsku. Zhoršenie situácie ohlásia šéfovi protokolu Mariuszovi Kazanovi. "No tak potom máme problém," reaguje Kazana a ide sa poradiť s prezidentom. Vráti sa s tým, že Kaczyński sa nerozhodol. O pár minút neidentifikovaný hlas hovorí: "Bude zúriť, keď sa ešte..."

Záznam zo skrinky tak jednoznačne nepotvrdzuje teóriu, podľa ktorej piloti pristávali v nebezpečnej hmle na výslovný príkaz nadriadeného. Prepis však zároveň potvrdzuje, že v kabíne bol až do zrútenia lietadla najvyšší veliteľ poľských vzdušných síl Andrzej Blasik.

Poľské ministerstvo vnútra prepis zverejnilo takmer okamžite potom, ako ho dostalo od ruskej strany, hneď po súhlase od Národnej bezpečnostnej rady. Stránky ministerstva, na ktorých sa záznam objavil, boli bezprostredne po zverejnení pre vysoký záujem verejnosti nefunkčné.


Zrejme chyba pilotov

Aj keď prepis nevysvetľuje príčinu pádu, naznačuje chybu pilotov. Tí vedeli, aké počasie ich čaká. Podmienky pristávania konzultovali aj s posádkou poľského lietadla JAK 044, ktoré do Katyne viezlo novinárov a pristálo krátko predtým. „Vieš čo, pri všetkých čertoch, je to tu na p... Vidieť nejakých 400 metrov okolo (...) Nám sa podarilo v poslednej chvíli pristáť,“ hovorí posádka JAKu podľa prepisu. Najmenšia predpísaná viditeľnosť sa odhaduje na 1000 metrov.

Štyri minúty pred nehodou dokonca dostali od posádky JAKu informáciu, že vidieť už len do 200 metrov. „To bol signál, keď boli povinní rezignovať z pristávania,“ komentoval to pre rádio TOK FM generál Gromoslaw Czempiński, predseda Varšavského aeroklubu. Podľa neho si však piloti boli istí, že vedia, čo robia. Na palube panoval podľa generála pokoj.

Kapitán Arkadiusz Protasiuk váhal, či sa pokúsiť o pristátie a viackrát naznačil, že sa to nemusí podariť. „V tých podmienkach, ktoré panujú, sa nám nepodarí zosadnúť. Skúsime zísť, urobíme jedno pristátie, ale pravdepodobne z toho nič nebude,“ hovoril 15 minút pred nehodou.

Doteraz sa špekulovalo, či na pilotov netlačil aj niekto z významných pasažierov, ktorých mali na palube. Priamy príkaz v kabíne čierne skrinky nezachytili. Mnohým výpovediam však nie je rozumieť.
Prepis potvrdzuje, že v kabíne sa nachádzali dvaja ľudia mimo posádky: vrchný veliteľ vzdušných síl generál Andrzej Blasik a šéf diplomatického protokolu ministerstva zahraničia Mariusz Kazana. Ten na uvažovanie veliteľa, že asi budú musieť pristáť inde, odpovedal: „Tak to máme problém.“ Štyri minúty na to sa jeho hlas v prepise objavuje opäť. „Zatiaľ sa prezident nerozhodol, čo ďalej robiť,“ povedal.
Nereagovali na varovanie

Asi 15 sekúnd pred zrážkou s prvými stromami a 25 sekúnd pred koncom automatický elektronický systém TAWS prvýkrát vyzval pilotov, aby zdvihli stroj. Systém slúži práve na to, aby varovalo lietadlo pred možnou zrážkou so zemou. Podľa internetového portálu Skybrary, ktorý sa venuje leteckej bezpečnosti, pilot musí poslúchnuť varovanie. „Nie je čas pýtať sa prečo, prípadne predpokladať, že aktivácia môže byť falošná,“ píše sa na portáli. Potvrdzuje to aj slovenský pilot Ľubomír Matúška. „Zdvihnutie lietadla by malo byť automatické,“ povedal kapitán spoločnosť Travel Service.

Na prvú výzvu PULL UP však piloti pravdepodobne nereagovali. Druhý pilot sedem sekúnd po nej hovoril, že je to „v norme“. Hneď po ďalšom upozornení nabádal, aby zrušili pristávanie. Pilotom sa to však za zvyšný čas, asi deväť sekúnd, kým narazili do stromov, nepodarilo. Koniec nastal po ďalších šiestich sekundách.

Reagoval aj Jaroslaw  

 

Z prepisov čiernych skriniek poľského Tu-154 podľa Jarosława Kaczyńského „nič nevyplýva“, takže ich zverejnenie znamená len veľký otáznik a celá záležitosť zostáva naďalej „celkom neobjasnená“.

„Prečítal som si prepis dnes v noci a tak naozaj z neho nič nevyplýva. Vyplýva len to, že na samom konci sa muselo niečo stať, lebo komunikácia bola jednoznačná a neprijímalo sa žiadne rozhodnutie, alebo nebolo možné prijať rozhodnutie, ktoré by to lietadlo zachránilo,“ povedal pre rozhlasovú stanicu RMF FM líder strany Právo a spravodlivosť (PiS) a kandidát na prezidenta. „ Hovorím o tých momentoch, kde už boli veľmi výrazné varovania a žiadny postup, ktorý by zmenil situáciu,“ upresnil Kaczyński.

Stále nezodpovedanou zostáva podľa Kaczyńského otázka, prečo sa posádka rozhodla pre pristátie v tak nepriaznivých podmienkach. Označil ju nielen za pragmatickú, ale aj dokonca trestnoprávnu. Zverejnenie prepisov však považuje za správne.

Publikovanie prepisov nerozptýlilo žiadne pochybnosti, tvrdí hovorca klubu PiS Mariusz Błaszczak. Napadol tiež spôsob, keď sa rodiny obetí dozvedeli o posledných chvíľach svojich najbližších z internetu. Rodinám obetí, osobitne pilotov, podľa neho mali poskytnúť prepisy z čiernej skrinky skôr.

Nezodpovedaných otázok zostáva množstvo, týkajú sa prakticky všetkého, tvrdí europoslanec za PiS. „Chcel by som vedieť, prečo sa niekoľko týždňov uvádzal celkom iný čas havárie prezidentského lietadla. Určite zaujímavé je to, čo sa dialo medzi uvádzanou hodinou a skutočnou hodinou tragédie pri Smolensku,“ uviedol europoslanec za PiS Paweł Kowal. Rovnako si položil otázku, prečo sa čierne skrinky, ako dôkazový materiál v celku, stále nevrátili do Poľska.

Poľské médiá priniesli aj reakcie odborníkov. Príčinou havárie mohol byť rádiovýškomer, uviedol to po analýze prepisu rozhovorov bývalý šéf UOP Gromosław Czempiński. Pripomenul, že piloti nastavili rádiovýškomer na 100 metrov. Ako vyplýva z prepisu, pred pokusom o pristátie predpokladali, že v prípade neúspechu by práve v tejto výške prerušili pokus o pristátie a odišli na druhý okruh.

Generál nechcel hodnotiť, či došlo k omylu na strane posádky. Povedal len, že postupy porušili už vo chvíli, keď sa rozhodli pokúsiť o pristátie. „Po prijatí správy (od poľskej posádky Jaku-40, ktorý pristál predtým), že viditeľnosť je 400 metrov a výška oblačnosti nie je viac ako 40 metrov, nemali zvažovať pokus o pristátie a to je zásadný problém,“ zdôraznil. Ako dodal, ak si piloti stanovili dosiahnutie výšky 100 metrov, nemali ísť nižšie. „Vo výške 80 metrov druhý pilot hovorí "odchádzame" a napriek tomu neprestali, a v tej chvíli mali zdvihnúť lietadlo,“ uviedol.

Keď počuli príkaz z veže: "Horizont 101" (lietadlo bolo vo výške 50 m), bolo už príliš neskoro. Tvar terénu im nedával šancu, aby vyviedli lietadlo, mali príliš málo času. Ako uviedol k úlohe veliteľa letectva generála Blasika (ktorý bol v kabíne), zverejnené materiály ukazujú, že čítal tzv. check list, čiže plnil požiadavky druhého pilota. „Chcel im pomôcť, s takýmto lietadlom a v takých podmienkach je potrebné robiť veľa činností. Druhý pilot mohol v tom čase robiť niečo iné,“ dodal.

Záznam neobsahuje nič prekvapujúce, vysvetliť okolnosti katastrofy môže komisia, ktorá má aj ďalšie údaje, tvrdí kapitán dopravných lietadiel Dariusz Sobczynski. „Záznam neobsahuje nič prekvapujúce. Piloti vykonávali správne priblíženie, posádka bola pokojná,“ skonštatoval Sobczynski. Po prečítaní prepisu Sobczynski povedal, že aj keď neexistujú žiadne priame pokyny od veliteľa vzdušných síl generála Blasika, samotná jeho prítomnosť v kabíne zrejme mala vplyv na posádku.

„Slovný tlak nebol, ale nech nikto netvrdí, že prítomnosť nadriadeného nevyvoláva chuť ukázať sa. Keď sa blížime na pristátie v extrémne ťažkých podmienkach, taká prítomnosť na jednej strane rozptyľuje, na druhej strane nepriamo vplýva na dokončenie úlohy,“ uviedol. Faktorov, ktoré podľa neho viedli k pokusu o pristátie vo veľmi ťažkých podmienkach, tam bolo viac. "Prítomnosť veliteľa v kabíne, vedomie, aká osoba je na palube, význam udalosti a počasie," uviedol.

„Opakujem. To pristátie nemalo byť. Môžeme sa vždy priblížiť, len nemôžeme prekročiť výšku rozhodnutia (100 m). Neviem, prečo pristátie neprerušili a neurobili druhý okruh, hoci to navrhol druhý pilot“, dodal Sobczynski. Súčasne vyjadril počudovanie nad tým, že posádka neprerušila približovanie aj napriek výstražným zvukovým signálom systému TAWS. „Keď nevidno zem a systém varuje pred nárazom, treba okamžite odísť, nepremýšľať nad tým,“ dodal.

"Publikovanie rozhovorov je malou časťou, len na ich základe nemožno odhaliť priebeh letu." „Mali by sme počkať na závery komisie, v ktorej pracujú profesionáli, disponujú technickými a operačnými údajmi, informáciami o počasí,“ dodal. Spoločenský tlak spôsobil zverejnenie záznamov, ale to nás nepriblíži k vysvetleniu. Len zvýši akékoľvek interpretácie, pretože text možno interpretovať mnohými spôsobmi. Nemali by sme diskutovať, nechajme to vysvetliť odborníkom, vyzval.

 zdroj: sme, pravda, SITA

m7961942


zdroj: SME.sk

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...