Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK
ilustrative picture

„Tupolev“ na civilnom nebi: Prehľad lietadiel

16.12.2013 | Majo Oravec

Pokračovanie rozprávania o tvorbe pána Tupoleva i jeho nástupcoch.

V úvodnej časti príbehu o Tupolevových lietadlách sme krátko nazreli aj do jeho života. Okrem toho sme spomenuli dve jeho najznámejšie vrtuľové lietadla. Tak isto sme si k nim povedali zopár zaujímavostí. V tejto druhej časti sa povenujeme lietadlám prúdovým. Tiež sa spolu pozrieme na „pikošky“, ktoré sa s týmito lietadlami akosi spájajú.

Tu-104: Priekopník prúdovej éry

Ďalším – nepochybne veľkým – medzníkom vo svetovom letectve bolo lietadlo Tu-104. Hoci „stoštvorka“ uzrela svetlo sveta až po britskom DH Comet, ktorý bol prvým prúdovým dopravným lietadlom na svete. Stroj Tu-104 sa tak stal v poradí druhým prúdovým dopravným lietadlom na svete, zaradenom do pravidelnej prevádzky.

To však lietadlu nezabránilo, aby sa zapísalo do análov dejín, a to hneď po viacerých stránkach.  Po sérii troch nehôd bol totiž DH Comet na dlhší čas uzemnený. To vytvorilo „voľný priestor“, ktorého sa Tu-104 úspešne chopil.

Jedna z nehôd DH Comet sa stala medzi Rímom a Londýnom 10. januára 1954. Vyžiadala si 35 obetí. O nehode bol natočený aj dokument.

Príčinou nehôd Cometu bol nevhodný, hranatý tvar okien, ktoré po pretlakovaní lietadla vo väčších výškach v rohoch praskali. To viedlo k deštrukcii trupu a následne aj k neodvrátiteľnej nehode Cometu.

Svetové prvenstvo v službách ČSA

Tu-104 sa stal jediným prúdovým lietadlom na svete lietajúcim na pravidelných linkách. Po ruskom Aeroflote tento typ ako druhé aerolínie zaradili do flotily ČSA. Československé aerolínie po uzemnení Cometu patrili spolu s Aeroflotom medzi jediné dve aerolínie na svete používajúce prúdové lietadlo.

ČSA ho nasadili aj na svoju najdlhšiu linku. Tak sa stalo, že Tu-104 sa opäť zapisuje do leteckých análov. Tentoraz ako prvé prúdové lietadlo nasadené na pravidelnej diaľkovej linke Praha – Jakarta. Zaujímavo vyznievajú počty – diaľková linka a k tomu lietadlo s doletom niečo málo cez 3000 kilometrov. Nuž, v tej dobe nejaké tie štyri medzipristátia veľkú rolu nehrali.

TIP: Pozrite si video zachytávajúce Tu-104 - let do Jakarty

Dnes by takáto linka asi z ekonomického hľadiska nemala šancu na úspech. Na svedomí by to mali rôzne poplatky, najväčším zabijakom by boli asi tie pristávacie. K nim by sa pridal účet za palivo, ktorý by bol na takýchto krátkych, delených segmentoch neporovnateľne vyšší, ako by to bolo pri jednoliatom segmente.

Short haul longtrip :)

Hoci za zmienku stojí, že podobná linka je prevádzkovaná aj dnes. Nie je síce dlhá 11 700 kilometrov ako Praha – Jakarta. Je ňou linka United Arlines UA154 takzvaný, „island hopper“. Začína na Honolulu v pacifiku a končí na ostrove Guam medzi Japonskom a Filipínami.

Existuje aj priame spojenie, ktoré má dĺžku 6110 kilometrov, ale Boeing 737 United Airlines to berie po svojom. Na svojej ceste má 5 medzipristátí na ostrovoch v Mikronézii, pričom cieľová stanica je v poradí šiesta. Nuž, ako sa hovorí, výnimka potvrdzuje pravidlá.

Americký pradedko

Základom pre Tu-104 bol osvedčený bombardér Tu-16. „Stoštvorka“ prevzala zo svojho predchodcu motory, motorové konzoly a krídlo. Uprvavený bol trup a uchytenie krídla trupu. Z hornokrídleho strategického bombardéru sa tak razom stal dolnokrídly dopravák.

Hoci základom Tu-104 bol bombardér Tu-16, istá podoba s dávnym predchodcom – ktorým bol legendárny americký bombardér B-29 – ostala zjavná. B-29 tu svoje gény zanechala v tom zmysle, že stála na spodku rodokmeňa sovietskych diaľkových bombardérov. Čiže ňou bol poznačený aj Tu-16 a samozrejme aj „stoštvorka“, ktorá bola vlastne civilná verzia bombardéru Tu-16.

Úsmevne preto vyznievajú reakcie amerických pilotov, ktorí sa s týmto lietadlom stretli a mohli doň aj nazrieť. Jeden bývalý veterán druhej svetovej vojny prehlásil, že by so strojom bez problémov vedel lietať, keďže väčšina prístrojov je rovnako umiestnená ako v B-29.

Toto sa však hlavne vzťahovalo na lietadlá, ktoré vlastnili ČSA. Dôvod bol jednoduchý. Ako je nám všetkým dobre známe, krajina zajtrajškov obľubovala hlavne veci s prívlastkom „boľšhoy“. Preto ich avionika nedokázala uspokojiť požadované štandardy na Západe, kam Tu-104 s „OK“ označením na chvoste lietali.  ČSA preto dovybavili svoje stroje modernou americkou avionikou.

Tu-134: Nástupca legendárnej „stoštvorky“

Po Tu-104, respektíve jeho skrátenej verzii Tu-124 prišiel už vcelku moderný Tu-134. Aj keď vychádzal zo svojho staršieho brata Tu-124, konštrukčne bol úplne niekde inde.  Bol poháňaný dvojicou motorov Soloviev D30 podobne ako IL62M alebo Tu-154M. S doletom do 3000 kilometrov a kapacitou 80 pasažierov sa vo svojej dobe radil tam, kde je dnes B737, resp. A320.

Tu-124, OK-TEA

Samozrejme to platilo iba pre východný blok. Tu-134 tak isto slúžil v československom letectve – a tak isto sa na neho viaže zopár príhod. Lietadlo slúži na niektorých vnútroštátnych linkách v Rusku ešte aj dnes.

V dnešnej dobe sú už Tu-134 prežitkom aj po technickej a morálnej stránke. Stále však lietajú na ruských vnútroštátnych periférnych linkách. Využívajú ich hlavne rôzne regionálne aerolínie.

Tip 1: Keď mieša karty alkohol

Tip 2: Motorest OK-AFB opäť v pohybe

Tu-144: začiatok nadzvukovej civilnej éry

Medzi najväčšie diela Tupoleva bezo sporu patrí  Tu-144. Bolo to prvé civilné lietadlo, ktoré prekonalo rýchlosť zvuku a zároveň aj najrýchlejšie, keďže Concorde lietal o čosi pomalšie. Kedže Andrej Nikolajevč bol už starý pán, predal žezlo svojmu synovi Alexejovi, ktorý sa tak stal hlavným konštruktérom tohto veľmi zaujímavého lietadla.

Zlé jazyky tvrdia, že Tu-144 je vlastne kópia Concordu. Aj vďaka tomu dostalo toto lietadlo na západe prezývku Concordski. Kde je pravda, sa dozvieme iba ťažko, ale pred nedávnom vyplávali na povrch informácie, že ruská a francúzska strana istým spôsobom spolupracovala, a tak termín priemyselná špionáž nie je práve na mieste.

Lietadlo po prvý raz vzlietlo 31. decembra 1968. Bolo to o dva mesiace skôr ako britsko-francúzsky Concorde.

Nuž a Tu-144 sa síce dočkal sériovej výroby – a aj pravidelných liniek, avšak nie na dlho. Neudržateľné náklady na prevádzku stáli za tým, že po krátkom čase sa supersonik potichu vytratil. Iróniou osudu je, že to bolo práve v dobe, keď sa začali prekonávať prvotné detské choroby – tak, ako je to dnes napríklad pri Dreamlineroch v réžii Boeingu.

 

Podľa dostupných informácii mal Tu-144 šancu na úspech vďaka balíku inovácií, ale hlavne novým motorom. Jeden stroj sa podarilo zachovať v letuschopnom stave donedávna. Osadený bol motormi z bombardéru Tu-160 a v kooperácii s americkou NASA bol používaný ešte na prelome milénia, ako laboratórium na výskum supersonických rýchlostí.

Štart „supersonika“, príbuzné nehody

Aj k Tu-144 sa viaže zopár zaujímavostí. Prvou je jeho prvá návšteva v Prahe. Keďže „žral ako tank“,  súdruhovia veľmi radi zvolili Prahu na dotankovanie počas svojej cesty na Parížsky aerosalón. Dôvodom však „nebolo“ dotankovanie, ale prezentácia lietadla zajtrajška v spriatelenom Československu.

Palivo grátis asi žiadnu rolu pri tomto medzipristáti nehralo. Pri odlete takéhoto vážneho a váženého lietadla si posádka mohla dovoliť takmer všetko. Štandardná komunikácia s vežou ostala „za dverami“ a z kokpitu sa namiesto žiadosti o odletové povolenie ozvalo iba suché a jednoznačné „štart supersonika“. Na to mu z veže rezignovaný hlas odpovedal „povolený“. Raz darmo, na ruských orlov nemal nikto, dupľom, keď sedeli v niečom, čo považovali za nadlietadlo.

Druhá zaujímavosť, nie je až taká veselá.  Je ňou akási zhoda náhod, ktorá spája dve letecké nehody. Prvou je nehoda Tu-144,  ktorá sa stala počas predvádzacieho letu na parížskom aerosalóne v lete 1973. Druhou je nehoda Concordu, ktorá sa taktiež  stala v Paríži v roku 2000. Spolu ich spája skutočnosť, že obe miesta nehody nadzvukových lietadiel v Paríži neležia od seba ani  päť kilometrov.

Foto: Mila Daniel

Súvisiace články

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...