Používaním stránok prevádzkovaných PROFIPILOT, s.r.o. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK

Filmujeme zo vzduchu: Takto sa robí reklama

29.7.2015 | Majo Oravec

Niečo málo o divadle a Radošine.

Že sa raz dostanem k lietadlám alebo že budem písať pre ProfiPilot, mi nikdy ani len neprišlo na um. Tak isto to bolo aj s divadlom. Napriek tomu, že žijem v obci, ktorá je ním patrične poznačená. Jedného dňa sa však čosi zlomilo, a tak ako som sa dostal k lietadlám, dostal som sa aj k divadlu. Konkrétne k radošinskému ochotníckemu divadlu fungujúcemu pod menom Hlavina.

Počas nacvičovania novej hry nám pán Štepka, režisér a autor hier, dal za úlohu vytvoriť klip k pesničke. Mala to byť akási reklama na Radošinu s jej krásami, pozostávajúca z fotiek. Mne v tom momente napadlo urobiť aj letecké zábery, ktoré by klip obohatili. Režisérov nadšený súhlas to celé odklepol bez váhania.

Prípravy a plánovanie

Prvotný plán bol, že budem pilotovať štvormiestny Diamond DA40 s trojicou fotografov, respektíve kameramanov. Túto variantu sme však zamietli z dôvodu prítomnosti plexiskla, ktoré by na kvalite snímok určite nepridalo. (Statická kamera niekde na krídle do úvahy ani len neprichádzala.)

Nad náhradným riešením sme dlho uvažovať nemuseli. Ako to už býva, prišlo samé. Kamarát je zanietený člen leteckej amatérskej asociácie a pilot motorového závesného klzáku. Ponúkol sa sám.

Jeho krosna zvládne dve osoby, je pomalá, takže pre naše potreby úplný ideál. A nie je tam žiadne plexisklo, ktoré by degradovalo natáčanie.

Na moje veľké potešenie mi oznámil, že má ešte jedného priateľa, ktorý chce ísť s nami do toho. To znamenalo, že sme mohli ísť do vzduchu dvaja kameramani, čo bolo v konečnom dôsledku aj veľmi prínosné.

Termín sa blíži

Plán sme mali, mali sme aj dve lietajúce zariadenia. Ostávalo nám iba čakať na pekné počasie a vybaviť plochu, ktorá nám poslúži ako letisko.

To nebol vôbec žiadny problém, keďže v okolí Radošiny sú dve betónové práškarské letiská.

Práškarské letiská v okolí Radošiny: Klasické 600-metrové pracovné plochy, na ktorých kedysi pohodlne pristávali Čmeliaky, ale aj An-2.

Stačili dva telefonáty na dve rozličné poľnohospodárske družstvá a povolenia k jednorazovému využitiu boli na svete. Horšie to bolo s počasím. Niežeby bolo vonku nejako škaredo. To nie, veď bol júl. Problém bol v tom, že sme museli brať ohľad na uhol slnka pri nakrúcaní, čo najmenší vietor a čírosť či čistotu ovzdušia.

Brífing

Deň „D“ nastal, a to v jednu nádhernú júlovú sobotu. Stretávka bola v Radošine pri divadelnom klube, v ktorom mal premiéru legendárny Jááánošííík. Nám však v daný moment poslúžil ako dokonalý  brífing room. Pridelili sme si volacie značky Radošina 1 a 2. Obaja piloti boli oboznámení s topografickou situáciou a význačnými bodmi, ktoré sme potrebovali nasnímať. Posledné pohľady na počasie vystriedalo zaželanie šťastného letu od pána Štepku a išli sme na vec.

Nie je letisko ako letisko

Ako som spomínal, k dispozícii sme mali dve letiská. Obe však boli orientované rovnakým smerom. Ako na potvoru sa dvihol mierny vetrík, ktorý bol presne kolmo na smer vzletu. V prípade lietadla by to bol iba „myší prd“.

V prípade krosny, kde je nosnou plochou padák, takýto vietor neprichádza do úvahy. A tak sme boli nútený opustiť prvé letisko a ísť skúsiť šťastie na to druhé. Keďže ako som spomínal majú rovnakú orientáciu, výsledok bol rovnaký.

Už to začínalo vyzerať, že v ten deň nenatočíme nič. Potom niekomu napadlo prejsť na opačný koniec letiska. Tam sme objavili, k našej obrovskej radosti, vykosený pás trávy orientovaný proti smeru vetra. Okamžite sme začali vybaľovať a chystať sa na štart.

Konečne vo vzduchu

Ako prvá odštartovala krosna s volačkou Radošina 1. Pilot mi predtým vravel, že v ich partii sa nerátajú podarené pristátia, ale podarené štarty. Nám sa vzlet vydaril na prvý pokus a o chvíľu nás nasledovala aj Radošina 2.

Priblíženie nad Radošinu bolo spoza kopca. S prichádzajúcim horizontom sa nám otváral pohľad na dedinu. Zamierili sme si to rovno nad stred dediny, kde je situovaná väčšina objektov, ktoré sme chceli mať na videu.

Odtiaľ sme začali krúžiť najskôr v malých okruhoch, ktoré sa stále zväčšovali až po vonkajší obvod dediny. Za nami letiaca Radošina 2 náš let nekopírovala, ale mala za úlohu nasnímať detailne tematické stavby – ako divadelný klub, vlakovú stanicu či kostol.

Porobili sme potrebné zábery a popri tom sme si vychutnávali bezstarostný let. Pre kameramana na druhom lietadle to bolo „ten krát po prvé“ vo vzduchu. Jeho pilot potom ešte dlho lamentoval, že sa to dozvedel až po pristátí. Pristátie na jednotku v oboch prípadoch zavŕšilo let, nie však prácu, ktorú bolo ešte nutné vykonať.

Konečný výsledok

Na palube Radošina 1 bol Canon EOS 7D, na palube Radošina 2 prístroj GO PRO 3. Z oboch vyšli veľme pekné snímky a videá, ktoré boli po dlhých hodinách strihania a úprav konečne spracované do klipu.

Ak máte radi letectvo aj divadlo, môžete si to výsledok na niektorom z vystúpení divadla Hlavina. Alebo vám prinášame ukážku tu:

Diskusia k článku

Zobraziť celú diskusiu
načítavam...